HISTÓRIA A PAMÄTIHODNOSTI

V 2.storočí postavený obranný pevnostný systém Limes Romanus sa tiahol aj cez územie pri ústí Hrona a jeho dôležitým prechodným miestom bola usadlosť Anavum. Ústie Hrona do histórie zapísal rímsky cisár – filozof Marcus Aurelius. Proti germánskym kmeňom, ktoré obsadili územie severne od Dunaja, viedol sedemkrát vojenskú výpravu kým sa mu ich podarilo poraziť (v rokoch 170 – 180). Vo chvíľach, keď zbrane mlčali, zrodili sa tu najkrajšie vyznania starovekého stoického myslenia, svetové dielo Úvahy Marca Aurélia. Svoje myšlienky uzatváral so slovami: „Písal som v zemi Kvádov, popri Hrone“.

Ďalšia bitka sa odohrala v horúcom auguste roku 174. Germánski Kvádi boli vo veľkej prevahe. Rímanov prilákali na také územie, kde ich mohli obkľúčiť. Situáciu légií sťažovalo aj to, že táto oblasť prostred sparného leta bola úplne bez vody. Kvádi boli presvedčení o svojich prednostiach. Avšak počas bitky sa zrazu na oblohe vytvorili čierne mraky. Na légie začal padať dážď a medzi Kvádov udierali blesky. Vznikol požiar, horel tábor a na hlavy im padal ľadovec. Takto zvíťazilo teda vojsko Marca Aurélia. Veľkú časť vojska porazených Kvádov zajali. Legendu „o zázračnom daždi“ si prisvojilo tak rímske náboženstvo ako aj kresťanský mýtus.

V Ríme na Piazza Colonna dodnes stojí víťazný stĺp Marca Aurélia. Jeho reliéfy ako na filmovom páse rozprávajú o príbehu pohronského „zázračného dažďa“. Sochár rímskokatolíckeho vierovyznania víťazstvo pripisuje Bohu dažďov Jupiterovi Pluviusovi. Na reliéfe stojí Jupiter Pluvius s roztvorenými rukami. Pri pravej ruke sú od dažďa silnejúci Rimania, pri ľavej ruke bleskom udieraní Kvádi. Víťazstvo aj sám Marcus Aurelius pripisoval nebesám. Videl zázrak v zasahovaní nebies a stĺp víťazstva v Ríme je historickým dôkazom o „zázračnom daždi“, ktorý bol na našom pohronskom území pred 1800 rokmi.

Keď zalistujeme do histórie obce, stretneme sa s nasledujúcimi názvami: Kuesd, Kuuesd, Keuesd, Kwesd, Kevesd, Kövesd, Garamkövesd, Hronská Kamenica a od roku 1928 Kamenica nad Hronom. Prvé pomenovanie obce Kuesd pochádza z roku 1320.

Obec patrila do vlastníctva ostrihomskej kapituly. Do príchodu Turkov bola kvitnúcou obcou. Roku 1320 ostrihomskí augustiniáni dajú pozemok pre kamenický mlyn ostrihomskej kapitule. Balázs Kövesdy roku 1420 svoj tunajší statok dáva ostrihomskej kapitule. Podľa zachovaného urbária na začiatku 16. storočia tu žilo 34 nevoľníkov na 12 a pol pozemku.

Arcibiskupstvo venovalo veľkú pozornosť prevádzke kamenického vodného mlyna. V roku 1489 dalo previesť na mlyne veľké opravy, za ktoré vyplatilo veľa dennej pláce. Pôvodné miesto kamenického mlyna sa nepodarilo zistiť. Pri obci tečie bajtavský potok, ktorý vteká do Hronu. Na tomto potoku kedysi boli dva vodné mlyny. Jeden z nich bol ešte v roku 1940 v prevádzke. V listinných prameňoch sa uvádza pod názvom Mlyn Uhliszka.

Za tureckej nadvlády počet obyvateľov obce značne poklesol. Roku 1715 tu bývalo len 30 rodín. Roku 1825 v obci bolo 106 domova 647 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom – pestovali ovocie a hrozno. V prvej polovici 19. storočia v obci prekvitalo vinohradníctvo. V druhej polovici storočia po vybudovaní železničnej trate medzi Budapešťou a Viedňou sa obec stala dôležitou zastávkou tejto trate. Výstavba železnice bola ukončená v roku 1850. Prvá vlaková súprava – z Viedne do Budapešti – prešla cez stanicu v Náne 16. decembra 1850.

 Cez rieku Hron bol vybudovaný drevený most, ktorý z bezpečnostného hľadiska nevyhovoval, preto ho bolo treba modifikovať. Roku 1859 ho vymenili za železný most. Železnú konštrukciu mosta doviezli z Biedermannsdorfu (pri Viedni) zo závodu Martinsen. Po 40-tich rokoch v roku 1898 ho zbúrali a na jeho miesto postavili novú železnú konštrukciu. Trať v čase výstavby bola jednokoľajová. V Kamenici zo začiatku zastávka nebola. Budovu železničnej stanice postavila Spoločnosť štátnych železníc z Rakúska len v roku 1882. Trať bola upravená na dvojkoľajovú v roku 1893. Železnú konštrukciu mosta vymenili naposledy v roku 1994 za novú, ktorá už nemá oblúkovitý tvar. V roku 1907 – 1908 postavili cez Hron cestný most, ktorý bol najväčším oblúkovitým mostom tej doby v Uhorsku. Jeho konštruktérmi boli Aladár Sebestyén a Rezsö Póka. Roku 1945 most Nemci vyhodili do povetria. V rokoch 1946 – 1961 cez Hron stál dočasný drevený most. Nový bol postavený v roku 1961 z vopred vyrobených prvkov na pilieroch starého mosta.

Pošta bola v obci otvorená roku 1883, fungovala ako poštový úrad III. triedy. Jej doručiteľskou oblasťou boli 3 obce – Bajtava, Malá nad Hronom, Lela, 2 pusty, 1 majer a 2 osady. Pečiatka pošty bola okrúhla s nápisom: Garamkövesd 83. OCT. 20. (Hronská Kamenica, 83. OCT. 20). Prvým poštovým majstrom bol Antal Gyürky. Roku 1896 poštmajsterkou bola Kirinyiho vdova Atala, rodená Balogh.

Kamenica bola sídlom aj obvodného notariátu. Patrili k nemu Bajtava, Lela a Chľaba.

Podľa Geografického slovníka Uhorska od Eleka Fényesa Kamenica roku 1851 mala 656 obyvateľov. Z jeho obsahu: „Na širokom viničnom vŕšku vypestuje veľa červeného vína. Dubové lesy má pekné. Zemepánom je dnes ostrihomský arcibiskup. Jeho posledná pošta je Ostrihom“.

Na konci 19. storočia v obci bolo spotrebné družstvo. Do roku 1918 obec patrila k Hontianskej župe do okresu Bátovce a od roku 1883 do okresu Szob.

Po rozpade Rakúsko – uhorskej monarchie Kamenica sa stáva súčasťou Československej republiky. 6. novembra 1938 v zmysle prvej Viedenskej arbitráže Kamenica sa znovu dostáva naspäť k Maďarsku. 2. svetová vojna si vyžiadala nemálo obetí z radov obyvateľstva obce. Od decembra 1944 do marca 1945 bolo okolie dejiskom ťažkých bojov. Vyše 50% obce ležalo v ruinách.

V roku 1946 Parížskou mierovou dohodou boli obnovené a schválené predmníchovské hranice Československa a tak sa Kamenica znovu stala súčasťou Československej republiky, patrila k okresu Štúrovo a od roku 1960 novým okresným sídlom sú Nové Zámky.

 Na prelome storočia Kováčov bolo najobľúbenejším výletným a rekreačným miestom pre ostrihomských a budapeštianskych mešťanov. Z Ostrihomu tzv. ôpropeler“ prevážal výletníkov na druhú stranu, z Budapešti prichádzali železnicou. Železničná stanica bola hneď nad prístavom. Odtiaľto odchádzali výletníci po živým plotom vysadených turistických chodníkoch k rozhľadni Gloriett, k Veľkému hostincu s veľkou tanečnou sálou a k zotavovniam, ktoré boli dejiskom spoločenského života doby.

V osadlosti 2. júla 1903 otvorili aj poštovú agentúru, ktorá bola v prevádzke od 1. mája do 30.septembra. Poštová agentúra spadala pod kontrolu kamenického poštového úradu.

VÝZNAMNÉ OSOBNOSTI

V Kamenici sa narodil István Gyurcsó, známy spisovateľ maďarskej národnosti na Slovensku, ktorému vyšlo viac básnických zbierok. Je jedným z duchovných tvorcov a organizátorom Jókaiho dní, bol spolupracovníkom Csemadoku. Je pochovaný v miestnom cintoríne, obec na jeho počesť dala postaviť pamätnú sochu.

Taktiež v Kamenici sa narodil István Hubik (1916 – 1994). Od roku 1954 pracoval ako redaktor vo Vydavateľstve kníh a časopisov Madách, neskôr ako hlavný redaktor a zástupca hlavného redaktora. Za preklady obdržal štyrikrát cenu Imricha Madácha, trikrát dostal cenu Slovenského literárneho zväzu a v roku 1991 mu bola udelená cena Vydavateľstva kníh a časopisov Madách. Preložil viac ako päťdesiat slovenských a českých literárnych diel do maďarčiny.

OBECNÉ PEČIATKY

Z roku 1890 s textom: HONT VARMEGYE GARAMKÖVESDI KÖRJEGYZÖSÉG (Hontianska župa, Kamenica nad Hronom, Obvodné notárstvo).Tvar oválny, farba modrá, rozmery 17 x 40 mm. Z roku 1920 s textom: ŠTÁTNY MATRIKÁRSKY OKRES Hronská Kamenica. Tvar okrúhly, farba fialová, priemer 80 mm. Z roku 1939 s textom: BARS – HONT K.E.E VM VISSZATÉRT 1938 GARAMKÖVESDI körjegyzöség SZOBI JÁRÁS (BARS-HONT, administratívne zatiaľ zjednotená župa, Vrátilo sa 1938, Kamenica nad Hronom, Obvodné notárstvo, Okres Szob). Tvar okrúhly, farba fialová, priemer 40 mm.

 Z roku 1940 pochádzajú tri pečiatky s textom: 1. ESZTERGOM VÁRMEGYE GARAMKÖVESDI KÖRJEGYZÖSÉG PÁRKÁNYI JÁRÁS (Ostrihomská župa, Kamenica nad Hronom, Obvodné notárstvo, okres Štúrovo). Tvar okrúhly, farba fialová, priemer 35 mm. 2. GARAMKÖVESDI ANYAKÖNYVI KERÜLET (Kamenica nad Hronom, Matrikárska oblast’) Tvar okrúhly, farba fialová,priemer 35 mm. 3. ESZTERGOMI VÁRMEGYE GARAMKÖVESD KÖZSÉG (Ostrihomská župa, Kamenica nad Hronom, Obec). Tvar okrúhly, farba fialová, priemer 35 mm.